AIESEC PRAHA

Thursday, January 21, 2010

NaLDS 2009

National Leadership Development Seminar 2009, Bad Harzburg, Germany

Have you ever thought about having one week just for yourself? This dream can come true if you decide to go for National Leadership Development Seminar in Germany. There is a hidden place in the national park where you are surrounded by nature with other people from many different countries. We (Janča, Miška and Míra) experienced this unique atmosphere this autumn. We went for this self-discovery journey in order to get to know better ourselves.

The vision of this conference is to empower young people and awake ther leadership potential, such that it supports the vision of the whole AIESEC: „Peace and fulfillment of humankind’s potential.“. However, NaLDS is mainly about YOU – to explore your values, style of leadership, connection of your dreams and reality… The additional value is also in being in homegroups with facilitators and other delegates and gaining their external points of view.

If you seek to learn, discuss, reflect and respect, here you go… to NaLDS :)

The concept of NaLDS is simple but enormously influencing. Everything begins with get to know sessions with your homegroup. Thanks to outdoor games you get trust in others. Than the actual part of getting to know yourself begins. From introducing your river of your life, through thinking about leadership generally and leadership inside you, you get to your values, setting vision and to concrete next steps that are needed to be done after leaving NaLDS. Through the whole week 2 facilitators in each homegroup support you, lead you and discuss with you. They are people who have already experienced it so they perfectly understand your feelings.

Who has not lived it, he will not understand. For me, the conference was a place where I got the possibility to get rid of my fears, where I became relaxed after many months, where I could share openly what I think, where I got the energy for next weeks, where I got to know wonderful people, where I got closer to my “old” friends, where I learnt to speak about things that are deep in my heart... I would be able to write even more words and sentences what NaLDS gave me but you would not probably enjoy just reading it. The most intensive moment was after one workshop called “My 80th birthday”. Before I went to this workshop, I had been rather pessimistic about its impact. But you would not imagine how it turned to be one of the best moments. A person is surprised how he imagines himself in 80s, and believe me or not, it is really powerful and it makes you to be moved for a while. I was so impressed with so much energy hidden inside that I had to go with a group of people to a forest just to shout as much loud as possible. Why? Simply I felt it that way.

And that is exactly what NaLDS is about. It gives you space to be yourself and to express it.

Miška & Míra & Janča

Monday, January 18, 2010

Stáž na Srí Lanke: všedné veci nevšedným spôsobom

Ostrov, lokalizovaný na opačnom konci sveta, tesne po ukončení nepokojov, nazývaný posvätným, bol vhodným predpokladom na nezabudnuteľnú stáž. Avšak ani v tých najtrúfalejších predstavách som nepredpokladala, že každý deň na ňom bude takým dobrodružstvom. Zamilovala som si krajiny, kde som nútená používať všedné veci nevšedným spôsobom.

Najhlbším dojmom aj s odstupom času ostáva absolútna bezvýznamnosť času, dohadovať sa na konkrétnom termíne je bezpredmetné. Priemerné hodinové meškanie je realitou, nie je sa kam náhliť a treba si užiť naplno prítomnosť. Pracovala som pre neziskovú organizáciu Horizon Lanka v dedinke Mahavilachchiya v severnejšej časti ostrova, a keď som tam prišla po prvýkrát, ostala som šokovaná, absolútne najlepšia zašiváreň akú som doteraz videla...chalúpka, nič, nič, chalúpka... poprepletaná úzkymi prašnými cestičkami plnými výmoľov a obklopená národným parkom a ryžovými políčkami. Ručné pranie, varenie na otvorenom ohni, hlinené podlahy, hygiena v potôčiku alebo provizórnej kúpeľni, jedenie rukami, palmová trieda, popíjanie kokosového mlieka z čerstvo natrhaných kokosov, lozenie po mangovníkoch, naháňanie korytnačiek a varanov ma len presviedčali v tom, že po troch mesiacoch bude transformácia na divožienku takmer dokonalá. V úplnom kontraste s tým pôsobila budova Horizon Lanky, kde bola dokonca klimatizácia a DVD, a čo bol pre mňa väčší šok, celá oblasť je zawifičkovaná. Viete si to predstaviť, v krajine, kde sa chodí spávať so sliepkami a vstáva sa s prvými lúčmi slnka (veľmi praktické vzhľadom na všadeprítomný hmyz, komáre a mravčeky), kde občas nie je ani prúd, majú internet. Ako mi neskôr bolo objasnené, bolo to aj z praktických dôvodov, pretože okrem využitia internetu pri výučbe, umožňuje kontakt so svetom, pretože cesty sú tak rozbité, že tlač sa tu občas dostane len veľmi ťažko. Za všetko hovorí, keď som si na vlastnej koži skúsila niekoľkokrát výmenu kolesa na prasknutie plnom autobuse a napriek tomu, že nik nevystúpil a moril sa s tým samučičký vodič, netrvalo mu to dlhšie ako pár minút, holt prax je prax.

Žila som v 5 člennej rodinke, bolo krásne mať malých súrodencov a hneď po prvých dňoch mi darovali snáď najkrajší darček, aký len mohli.... oni mi vyrobili dvere!!! Viete si to predstaviť? Staré, ošarpané, pozbíjané dvere, ale boli moje, jediné v domčeku :). Naša komunikácia bola vďaka jazykovým bariéram značne zložitá, ale časom sme si vytvorili systém, a ja som objavila, že veľa slov sa dá povedať telom. Moja nová mama na mňa nikdy nezabudla, dokonca i keď som šla na výlet, tak som dostala v novinách zabalený balíček, alebo ak ma niekto pozval na večeru, Amma stále dobehla s vidličkou a prevarenou vodou, zlatíčko. Na oplátku som rodinke pomáhala s úlohami, samozrejme len s angličtinou a matematikou a pripravila som im aj pár našich jedál, čo bol pre mňa mierny boj. Za normálnych okolností sa tiež radšej kuchteniu vyhýbam, ale pri robení kaše vidličkou, či krájaní na špeciálnom kosáčiku (nožík sa u nás nevyskytoval) som sa ofrflala snáď ako ešte nikdy. Pochopila som, že ryža sa dá jesť päťkrát denne a jedlo bez kokosu a chilly sa snáď ani nedá nazvať chutnou stravou.

Napriek tomu, že moja práca mala byť skôr ekonomická a učeniu som sa mala venovať len raz týždenne, nakoniec som popri analýzach, rozpočtoch a účtovaniu stíhala aj každodenné učenie. Nemala som takmer žiadne skúsenosti s deťmi a už vôbec nie s učením, ale ako som zistila, je to jedna veľká hra. Stačí udržať ich pozornosť, byť kreatívny, chváliť ich a všímať si ich názory. Samozrejme, nebolo to ľahké, keďže som mala žiačikov so značne odlišnou úrovňou poznatkov, ale kreslením a spievaním (áno, podarilo sa im to, čo zatiaľ nikomu. Donútili ma s mojím absolútnym antitalentom k hudbe i spievať, ale prežili sme :)). Vďaka ekonomickej práci som zas lepšie spoznala aktuálnu ekonomickú situáciu ostrova a bližšie nahliadla k fungovaniu činností v neziskových organizáciách.

Popri práci som mala aj dostatok času na cestovanie, navyše moji kolegovia boli takí milí, že ma často ma mojich cestách sprevádzali. Vďaka neúplnému odmínovaniu ostrova, je severná časť turistom ešte stále neprístupná, ale zvyšok ostrova aj tak poskytuje dokonalý zážitok - neskutočne dlhé a prázdne pláže, rozľahlé čajovníkové pláže, obrovské vodopády, hory s nekonečným výhľadom (ale aj pijavičkami), pagody, rôzne chrámy a posvätné miesta a samozrejme najznámejšia Levia hora.

Je ťažké popísať všetky dojmy a zážitky z tejto stáži. Dala mi ozaj veľa, okrem bežných vecí som sa naučila ako vyrobiť triedu len z paliem, hlinenú podlahu, či papier zo slonieho hnoja, hlavne som sa naučila vážiť si maličkostí. Dážď po dlhých týždňoch sucha je ozaj dôvodom na tanec. Neuveriteľne si ceniť darčeky ako pero, zošit, za všetko hovorí, že som došla bez pier, nechala som tam aj pár tričiek a botasky, ale tá detská radosť stála zato.

Môj odkaz je preto jednoduchý, neváhajte, nebudete ľutovať.

Saturday, January 02, 2010

konference TWIN 2009

Od 30.10. do 6.11. (ano celých 7 dní) jsem se účastnil mezinárodní konference TWIN s podtitulem Trade Free-Treat Fair. Většina programu se odehrávala v Německém Karlsruhe, přestože nechyběly i mnohé poznávací zájezdy do okolních měst.

První 3 dny jsme se intenzivně věnovali tématu konference, kterým byly zemědělské politiky EU a jejich dopad na africké zemědělství. Agenda začala krátkým seznámením delegátů, následovalo představení zemí zastoupených na konferenci. Dále probíhalo seznámení s tématem, zejména formou diskuze. Probrali jsme jak a proč Evropská Unie subvencuje evropské zemědělce a vytváří kvoty na dovoz a naopak jaké problémy kvůli tomu vznikají na straně africkém zemědělství. Diskuze nepostrádala kvalitu, jelikož bylo zastoupeno 12 zemí a bezmála polovina z 25 delegátů byla z Afriky, např. Keni, Nigerie a dalších států.

Druhá polovina konference byla věnována tvoření vazeb mezi delegáty a poznávání okolních krajů. 4. den jsme navštívili Strasbourg, tamní Evropský parlament, kterým nás provedl francouzský eurokomisař. 6.den byl na plánu Heidelberg, toto staré město jsme si prohlédli a navštívili jsme místní hrad.

Závěr všech dní byl věnován zábavě. Od návštěv místních hospod, tzv. „Tramvajovou party“ a dvou Global Village (akce na které každá země názorně představuje svoji kulturu, svá národní jídla a pití) a poslední den jsme společně strávili na chatě. Byla to pro všechny delegáty vynikající šance více se sblížit a poznat se se zástupci rozličných kultur.

Během celé konference panovala velice uvolněná a příjemná nálada, která jen dále vyzývala ke sdílení zajímavých zkušeností a zážitků. Rozvíjet se v takovémto multinárodním prostředí považuji za jednu z nejlepších možností, kterou mladým lidem AIESEC poskytuje.

Kryštof